V roku 1946 bolo v stavebnom programe vojnou zničených chát na výstavbu Žiarskej chaty vyčlenených 2,5 milióna Kčs. Po vypracovaní projektu prístupovej cesty na dopravu stavebného materiálu sa začalo s jej výstavbou v rokoch 1946-1947.
Stavba chaty však bola spomalená v dôsledku výstavby Hutného kombinátu v Košiciach. Montáž dielcov dreveného baraku, ktorý mal pôvodne slúžiť len ako ubytovňa pre robotníkov, bola uskutočnená v roku 1949. Žiarska chata bola postupne majetkom organizácií JTO Sokol, Turista, Interhotely Ružomberok, Stredoslovenská správa účelových zariadení a od roku 1991 je majetkom Telovýchovnej jednoty Družba Smrečany – Žiar.
Chatármi na povojnovej chate boli postupne Ján Herich, Adam Juráš, Anton Vlček, Ján Čáni, opäť Adam Juráš, Jan Repčík, Štefan Gavorník, Iveta Rybanská a donedávna bol chatárom viac ako 10 rokov Miroslav Matejka, (od mája 2009 sa stal vedúcim chaty Ing. Miroslav Dzuroška).
Počas pôsobenia každého z nich dochádzalo k určitým prestavbám a modernizáciám chaty. V rokoch 1958-1960 bola ukončená prístavba jedálne, kuchyne a nocľahárne. Taktiež bol nainštalovaný naftový agregát, ktorý slúžil na osvetlenie chaty a bola dokončená aj výstavba vodovodu. Neskôr bola vybudovaná nepriepustná žumpa a oddelené WC, ktoré boli neskôr spolu s kúpeľňou nainštalované aj vnútri. Naftové vykurovanie nahradilo kúrenie uhlím v roku 1978, no ešte väčším prínosom bolo vykurovanie elektrickými kachľami. Celková elektrifikácia bola dokončená roku 1979, keď bol položený podzemný kábel. Prínosom pre životné prostredie bolo vybudovanie čističky odpadových vôd. V tom istom čase bola jedáleň vybavená dreveným nábytkom a do prevádzky boli uvedené dva vleky na úpätí Prostredného grúňa. Zásobovanie chaty bolo uľahčené vybudovaním novej asfaltovej cesty vybudovanej v rokoch 1966-1974.
Táto chata doslúžila v roku 2006. 30 apríla 2006 bola zvalená.
