Už priekopníci turistiky v 20. rokoch minulého storočia zistili, že aj napriek všetkým jej výhodám bola dolina málo navštevovaná, lebo okrem salašov v nej nebolo pre turistov žiadne iné zariadenie v ktorom by mohli prenocovať. Tento problém vyriešila výstavba prvej chaty v Žiarskej doline.

Žiarska chata sa od roku 1939 do roku 1944 stala jednou z najmodernejších turistických chát na Slovensku. Jej výstavba v tom období stála 400 tisíc korún a bola dokončená v júni 1939. Chata bola otvorená 1. júla 1939. V jej suteréne sa nachádzala lyžiareň a dve spoločné nocľahárne s 20 lôžkami. V nadzemných podlažiach sa nachádzali dve jedálne, z ktorých jedna bola neskôr prestavaná na chatárov byt, kuchyňa, 10 hosťovských izieb spolu s 30 posteľami. Umyvárne mali teplú aj studenú tečúcu vodu. Svietilo sa tu petrolejovými a tlakovými lampami. V tom čase to bola najmodernejšia chata na Slovensku. V dôsledku svojej ideálnej polohy a terénov na turistiku či lyžovanie si chata už čoskoro získala veľa priateľov a pravidelných návštevníkov z blízkeho okolia aj zo vzdialenejších končín. Zo známych osobností chatu navštevovali spisovatelia Dominik Tatarka, Ján Bodenek, Alfonz Bednár, ale aj maliari Ladislav Čemický, Fedor Klimáček či Mária Wimbergová. Chata vo vojnových rokoch poskytovala útočisko aj ľuďom prenasledovaným režimom. Po vyhlásení SNP sa na chate ubytovalo povstalecké vojsko a po odchode posledných turistov, ktorí boli na chate ubytovaní do 12. septembra 1944, obývali chatu už len partizáni. Po silnom útoku nemeckých vojsk v decembri roku 1944 partizáni chatu opustili. Nemeckí vojaci chatu obsadili a vydrancovali. Keď sa 11. decembra 1944 partizáni na chatu vrátili, našli už len tlejúce zvyšky deň predtým vypálenej chaty a do vzduchu vyhodené základy.